Odhalenie pôvodného portálu z 19. storočia

V rámci rekonštrukcie banských diel, ktoré majú byť súčasťou banského náučného chodníka sme počas tohto roku zrekonštruovali portál Starej štôlne sv. Antona Paduánskeho z 19. storočia. Táto baňa patrí k najstarším na území Vyhní.
Podľa mapy z roku 1752 patrili ťažiarstvu Starej štôlne sv. Antona Paduánskeho dve banské polia. Jedno pomenované ako banské pole štôlne sv. Antona Paduánskeho a druhé pole štôlne sv. Jakuba. Obe polia boli neskôr (koniec 18. storočia) zlúčené do jedného Hlavného poľa štôlne Antona Paduánskeho. Celé ťažiarstvo v danom období malo 5 stúp. Väčšina štôlní sa nachádzala priamo v poli sv. Antona Paduánskeho, do ktorého patrila aj Šprochová dolina, kde bolo 6 starých zavalených prieskumných štôlní. Samotné ústie Dedičnej štôlne Antona Paduánskeho bolo v blízkosti potoka, približne 300 metrov za Šprochovou dolinou. Oproti ústiu bola stupa č. 3 a vedľa ústia budova banského závodu (Handlungs Hauss). Ďalej od nej, viac v kopci, bolo ústie, ktoré sa podľa mapy označovalo názvom štôlňa Antona Paduánskeho, avšak bez prívlastku Dedičná. Popri potoku boli ďalšie staré prieskumné štôlne, ktoré sa osobitne nepomenovávali. Ťažiarstvo Starej štôlne Antona Paduánskeho spomína aj Zlatá kniha banícka z roku 1764 napísaná pre synov Márie Terézie Jozefa a Leopolda. Spomína sa, že v tom čase sa urýchlene pokračovalo v razení Dedičnej štôlne Nájdenie kríža ôsmymi baníkmi v 6-hodinových pracovných zmenách, aby sa ňou podfárali banské diela spomínaného ťažiarstva. V prevádzke bolo  8 stúp a počet robotníkov 177. Banská prevádzka fungovala so ziskom, ktorý bol v roku 1763 až 18 549 zl. 28 ¾ grajciara. Od roku 1802 bol principálom ťažiarstva Ján Prybila. Podľa pochôdzky vykonanej v roku 1816, keď bol správcom bane istý Boschany pri 14-dennej produkcii rudy bol zisk 50 - 60 mariek (16,8 kg) striebra, pri plnom chode 10 stúp so 152 tĺkmi, sa okrem toho získalo aj 8 - 9 lótov (157 g) zlatej múčky. Ťažiarstvo zamestnávalo v tom čase 206 banských robotníkov. K bani Starej štôlne Antona Paduánskeho patrilo vtedy až 13 stúp a 10 šlamovní (premývacích domčekov) a 13 obytných budov. Pri priaznivej produkcii sa predpokladalo získať až 100 mariek zlatostriebra za 14 dní. Pôvodná Stará štôlňa Antona Paduánskeho, resp. Dedičná štôlňa Antona Paduánskeho fungovala podľa zachovaných máp minimálne do roku 1853.

.
Dnešná štôlňa Antona Paduánskeho, na ktorej je umiestnený reliéfny portrét svätca dovtedy slúžila len ako pomocné banské dielo, ktoré bolo ešte v roku 1752 zakreslené ako stará zavalená štôlňa. Pravdepodobne tak bola znova otvorená a v roku 1838 stále označená len ako pomocné banské dielo.

Copyright: Mgr. Lucia Krchnáková, PhD. a Ing. Ivan Lepeň z OZ Eisenbach Vyhne.